Reklama

 

Zahraničná politika Ruska a realita

 

Zahraničná politika Ruska v protiklade s výrobnou kapacitou.

V kontexte s vojenskou angažovanosťou Ruska ma Blízkom východe si zaslúži pozornosť článok, uverejnený 24. 12. 2015 na internetovom portáli Vojensko-priemyselný kuriér  s podtitulkom „Zahraničná politika Ruska v protiklade s výrobnou kapacitou:“ http://www.vpk-news.ru/articles/28651

 

Autorom článku je viceprezident Akadémie geopolitických problémov v Moskve ačlen-korešpondent  Ruskej akadémie raketových a delostreleckých vied Konstantin Sivkov, doktor vojenských vied. V období 1997-2007 pôsobil na rozličných funkciách v generálnom štábe ozbrojených síl Ruska. Okrem iného podieľal sa na koncipovaní ruskej vojenskej doktríny.V NATO ho považujú za rešpektovaného vojenského experta.

K. Sivkov vo svojom článku poukazuje na zjavný rozpor medzi vektormi domácej a zahraničnej politiky Ruska.  V súvislosti s prebiehajúcimi operáciami v Sýrii uvádza kritické pripomienky expertov, týkajúce sa nasadenia nových zbraňových systémov a tiež  aj nedostatočných materiálnych a ľudských kapacít. Konkrétne upozorňuje, že cena použitých zbraní bola neporovnateľne vyššia, ako si to objektívne vyžadovali náklady nevyhnutné na zničenie nepriateľských cieľov. Nemali teda iba vojenský význam, ale tiež politický: ukázať Západu, akými zbraňami disponuje Rusko. Podobne pri leteckých operáciách intenzita bojových operácií na úrovni pluku prekračovala štandardnú úroveň nasadenie lietadiel a bola porovnateľná s intenzitou na úrovni divízie.

K. Sivkov sa kriticky vyjadril aj k používaniu strategického letectva, čo sa týka diaľkových bombardérov Tu-22m3. Upozornil, že Rusko nemá dostatok presných zbraňových systémov. Poukázal na nedostatok vyškolených pilotov, čo je hlavná prekážka pre využitie lietadlovej lode pri bojoch v Sýrii. Inak by jej nasadenie zvýšilo účinnosť ruských operácií, zameraných na ničenie pozemných cieľov v Sýrii o 15-20 %.

Ďalej ruský expert zdôrazňuje pri pozemných operáciách význam nasadenia poľného delostrelectva, protitankových zbraní a rakiet. Ruské výrobné kapacity nestačia však zásobovať muníciou a raketami palebné systémy v takej miere, ako si to vyžaduje organizácia paľby“. Vo výrobe raketových striel Rusko zaostáva za USA kvantitou dvojnásobne.

Zaostávanie sa týka tiež mikroelektroniky, čo bolo prehĺbené odstavením dodávok zo zahraničia.  Závažným nedostatkom vojenskej výroby je deficit strojárenských zariadení, najmä viacvretenových sústruhov, ktoré sa v obobí ZSSR vyrábali v dostatočnom množstve.

Podľa názoru Sivkova bez rozsiahlej obnovy technologickej úrovne priemyselného potenciálu krajiny a vytvorenia celých výrobných odvetví fakticky od nuly nemožno podporiť zahraničnopolitickú líniu prezidenta V. Putina. Vyžiada si to konsolidáciu spoločnosti na základe myšlienky rekonštrukcie krajiny. Ďalej K. Sivkov v článku uvádza negatívne faktory, ktoré bránia prekonať existujúcu zotrvačnosť výroby. Konštatuje, že bez znárodnenia strategických priemyselných odvetví nemožno oživiť ekonomiku a zbaviť krajinu od závislosti na vývoze  surovín.

 

spracoval: I.Cibula